Čo je doomscrolling a prečo ho robí stále viac ľudí?

Čo je doomscrolling?

Doomscrolling znamená nekonečné prechádzanie negatívnych správ, príspevkov a komentárov na internete. Človek vie, že ho obsah stresuje, znepokojuje alebo mu kazí náladu, no aj tak pokračuje ďalej.

Najčastejšie sa doomscrolling týka sociálnych sietí, spravodajských webov alebo diskusií. Môže ísť o politiku, vojny, ekonomiku, kriminalitu, klimatické katastrofy, kauzy celebrít alebo osobné drámy iných ľudí.

Typické je, že človek nezačne s úmyslom stráviť hodinu čítaním zlých správ. Často si len povie, že sa „rýchlo pozrie, čo je nové“. Lenže algoritmy mu začnú ponúkať ďalší a ďalší podobný obsah. A z krátkej kontroly telefónu sa stane dlhé scrollovanie.

Prečo doomscrollujeme?

Doomscrolling môže pôsobiť nelogicky. Prečo by niekto dobrovoľne sledoval obsah, z ktorého sa cíti horšie?

Dôvodov je viac. Ľudia chcú mať pocit kontroly. Keď sa vo svete deje niečo neisté, máme tendenciu hľadať ďalšie informácie. Mozog si hovorí, že keď budeme vedieť viac, budeme lepšie pripravení.

Lenže pri doomscrollingu to často nefunguje. Namiesto pokoja prichádza ďalší stres.

Časté dôvody doomscrollingu sú:

• strach, že nám unikne dôležitá správa,
• potreba mať prehľad,
• snaha pochopiť zložitú situáciu,
• zvyk kontrolovať telefón,
• nuda,
• úzkosť,
• algoritmy, ktoré ponúkajú ďalší podobný obsah.

Doomscrolling tak často nie je len o zvedavosti. Je to kombinácia emócií, návyku a prostredia, ktoré je navrhnuté tak, aby nás udržalo čo najdlhšie online.

Akú rolu hrajú sociálne siete?

Sociálne siete doomscrolling výrazne posilňujú. Ich cieľom je udržať pozornosť používateľa. Čím dlhšie človek scrolluje, tým viac obsahu vidí a tým viac času na platforme trávi.

Algoritmy si rýchlo všimnú, na čo reagujeme. Ak sa zastavíme pri dramatickej správe, konfliktnom komentári alebo šokujúcom videu, systém nám začne ponúkať podobný obsah.

A práve negatívny alebo vyhrotený obsah často funguje veľmi dobre. Vyvoláva silné emócie: strach, hnev, šok, neistotu alebo potrebu reagovať.

Preto sa môže stať, že človek otvorí sociálnu sieť kvôli jednej správe, ale počas pár minút sa dostane k úplne inému obsahu, ktorý je ešte dramatickejší.

Prečo nás priťahujú zlé správy?

Ľudský mozog je prirodzene citlivý na hrozby. Z evolučného hľadiska dávalo zmysel všímať si nebezpečenstvo rýchlejšie než pozitívne veci. Zlá správa preto často upúta pozornosť silnejšie než dobrá.

Tomu sa hovorí negatívne skreslenie. Znamená to, že negatívnym informáciám venujeme väčšiu pozornosť, silnejšie ich prežívame a dlhšie si ich pamätáme.

Na internete sa tento mechanizmus ešte zosilňuje. Titulky sú často napísané tak, aby vyvolali emóciu. Komentáre pridávajú ďalšie napätie. A sociálne siete nám servírujú obsah, pri ktorom je najväčšia šanca, že nás zastaví.

Výsledkom je pocit, že svet je horší, nebezpečnejší a chaotickejší, než v danej chvíli skutočne musí byť.

Ako doomscrolling ovplyvňuje psychiku?

Občasné čítanie negatívnych správ samo osebe nemusí byť problém. Problém nastáva, keď sa z toho stane každodenný zvyk, ktorý zhoršuje náladu, spánok alebo sústredenie.

Doomscrolling môže viesť k tomu, že sa človek cíti:

• úzkostne,
• podráždene,
• bezmocne,
• vyčerpane,
• zahltene,
• pesimisticky,
• akoby nedokázal vypnúť.

Časté scrollovanie pred spaním môže navyše zhoršovať kvalitu spánku. Mozog namiesto upokojenia dostáva ďalšiu dávku stresu a informácií. Človek potom môže zaspávať neskôr, horšie spať alebo sa prebúdzať s pocitom napätia.

Doomscrolling tiež berie čas. Niekedy si človek ani nevšimne, koľko minút alebo hodín denne stratí sledovaním obsahu, ktorý mu vo výsledku nič dobré neprinesie.

Ako spoznať, že je to problém?

Doomscrolling sa môže tváriť ako bežné sledovanie správ. Rozdiel je hlavne v tom, ako sa po ňom cítite a či ho dokážete zastaviť.

Spozornieť je dobré najmä vtedy, keď:

• často scrollujete dlhšie, než ste chceli,
• čítate správy aj vtedy, keď vás stresujú,
• siahate po telefóne hneď po zobudení,
• kontrolujete negatívne správy pred spaním,
• máte pocit, že musíte vedieť všetko hneď,
• po scrollovaní sa cítite horšie,
• horšie sa sústredíte na prácu, školu alebo oddych,
• máte problém telefón odložiť.

Dôležitý signál je jednoduchý: ak vám sledovanie obsahu pravidelne zhoršuje náladu, ale aj tak v ňom pokračujete, môže ísť o doomscrolling.

Ako doomscrolling obmedziť?

Doomscrolling sa nedá vždy vyriešiť len tým, že si poviete „už nebudem scrollovať“. Väčšinou pomáha zmeniť prostredie a vytvoriť si jasnejšie pravidlá.

Pomôcť môže napríklad:

• nastaviť si časový limit na sociálne siete,
• nekontrolovať správy hneď po zobudení,
• nedávať si telefón do postele,
• vypnúť zbytočné notifikácie,
• sledovať menej konfliktných účtov,
• vybrať si len pár overených zdrojov správ,
• čítať správy v konkrétnom čase, nie celý deň,
• po negatívnom obsahu si vedome urobiť pauzu.

Dôležité je tiež nahradiť návyk niečím iným. Keď len odložíte telefón, ale neviete, čo namiesto toho, mozog sa k nemu rýchlo vráti. Pomôcť môže prechádzka, hudba, kniha, cvičenie, varenie alebo obyčajný rozhovor s niekým blízkym.

Nejde o to úplne ignorovať svet. Ide o to nenechať si celý deň riadiť algoritmom a zlými správami.

Objavujte ďalšie aktuálne témy na Rondogo.sk

Doomscrolling ukazuje, ako silno dnes technológie ovplyvňujú našu pozornosť, náladu aj každodenné návyky. Telefón máme stále poruke, správy sa menia každú minútu a sociálne siete vedia veľmi presne rozpoznať, čo nás udrží pri obrazovke.

Práve preto je dobré vedieť, kedy nám informácie pomáhajú a kedy nás skôr zahlcujú.

Na Rondogo.sk nájdete ďalšie zaujímavé témy zo sveta technológií, zábavy, zdravia, športu, histórie aj aktuálneho diania. Okrem článkov sa môžete zapojiť aj do súťaží o ceny, zbierať body za aktivitu a užiť si online hry zadarmo.